Môže mať atopický ekzém psychosomatické príčiny?

Pokožka je zrkadlom nášho vnútra: Psychosomatické príčiny atopického ekzému

Pokiaľ človek nebude vnímať kožu len ako nejaký vonkajší obal, ale začne ju vnímať ako najväčší orgán tela, ako komunikačný prostriedok s okolím, ako bránu medzi vonkajším a vnútorným, môžu mu začať dochádzať súvislosti medzi tým, čo on sám žije, a tým, ako na to reaguje jeho koža.

Samozrejme, výskyt mnohých kožných chorôb (aj atopického ekzému) má celý rad objektívne zistiteľných príčin (vírusy, genetika a pod.), no nemôžeme zanedbať ani súvislosť s tým, ako žijeme, ako zmýšľame, čoho sa bojíme, čo nás trápi alebo s čím si nevieme poradiť. 

Existujú mnohé výskumy, ktoré poukazujú na jednoznačný vplyv psychických stavov človeka na vznik kožných chorôb. Preto sa kožné choroby zaraďujú aj do tzv. psychosomatickej sedmy (súbor ochorení, ktoré sa priamo viažu na duševný stav). Z tohto pohľadu kožné ochorenia súvisia so zvýšeným stresom, s poruchami vzťahu k sebe a k našej sociálnej role, s pocitom nedostatočnosti, s nízkym sebavedomím atď.

Atopický ekzém patrí medzi kožné ochorenia, ktoré sa priamo viažu na  dlhodobo negatívny duševný a psychický stav človeka.

Pokiaľ koža prinesie „zlé“ správy (nedostatočný kontakt s kožou matky, chlad či vysoká teplota, absencia nežných dotykov...), spustí sa celý rad obranných telesných reakcií, ktoré do malého telíčka dieťaťa vnesú napätie, iný pomer určitých hormónov, zvýšený počet bielych krviniek.

Už od narodenia je koža hlavným prijímačom informácií, preto chlad, vysoká teplota či nedostatočný kontakt s kožou matky môže viesť k somatickým (telesným) zmenám u dieťaťa.

Z krátkodobého hľadiska sú všetky telesné obranné mechanizmy v poriadku, pretože sa nás snažia chrániť a udržiavať v rovnováhe. Z dlhodobého hľadiska nás častá aktivácia týchto systémov preťažuje a vytvára sekundárne následky, ktoré sa prejavujú práve výskytom psychosomatických ochorení, ako napríklad atopického ekzému. 

Pokiaľ sme ako dojčatá nemali pokoj, bezpečie, radosť, sústavnú pozornosť a kontakt so šťastnou matkou, teda to, v čom by sme mali vzhľadom na evolučný vývoj vyrastať, a naopak sme vyrastali v rodine, kde bol smútok, krik, hádky, stres, po celý čas sa v nás vytváralo napätie, ktoré sa neskôr zákonite prejavilo prostredníctvom choroby – či už išlo o problémy s dýchaním, so zažívaním alebo s kožou. Tieto systémy sa v nás zafixujú až do dospelosti a pretrvajú tak dlho, kým ich nezačneme aktívne riešiť, napríklad prostredníctvom psychoterapie či celkovou zmenou životného štýlu.

Ťažkosti s atopickým ekzémom majú takisto ľudia, ktorí majú problémy so vzťahom k sebe alebo sa nedokážu orientovať vo svojej životnej sociálnej role. Muži v súčasnej západnej civilizácii v podstate nemajú vzor toho, čo znamená byť mužom, a stávajú sa príliš mäkkí, nemužní. Umelé sociálne roly vytvorili umelé sebavedomie, ktoré nevychádza z podstaty naplnenia mužskej či ženskej životnej roly. 

Vznik atopického ekzému ako takého závisí od mnoho faktorov, pričom jeden z kľúčových spúšťačov je dlhotrvajúci negatívny duševný stav.

Sebavedomie je natoľko nestabilné a opiera sa iba o výsledky či výkony, sociálne postavenie, finančné zázemie a pod., že takáto nestabilná osobnosť (bez toho, aby o tom dotyčný sám vedel) potom v období, keď sa objavia životné problémy, prichádza o domnelé sebavedomie, s čím môže byť okamžite spojený výskyt atopického ekzému. A práve tu je priestor pre psychoterapiu, ktorá môže človeku pomôcť v mnohých situáciách.

Rodinám môže pomôcť porozumieť vplyvom, ktoré malým deťom ubližujú. Dospelým môže uľaviť od skorších nespracovaných tém, rovnako ako im môže pomôcť uvedomiť si vlastné obavy či posilniť prirodzené sebavedomie, ktoré sa vždy viaže k porozumeniu a naplneniu svojej životnej roly. A práve spracovaním týchto tém sa môže začať celková zmena prístupu k životu, ktorý veľmi výrazne pomáha pri liečbe atopického ekzému.

Psychoterapia, vďaka aktívnemu spracovávaniu dlhodobo potláčaných psychických problémov, výrazne pomáha pri liečbe atopického ekzému.