Vhodná doba, kedy začať bábätko zoznamovať s novými chuťami, je medzi ukončeným 4. a 6. mesiacom.

U predčasne narodených detí a chorých detí (chronické koliky, krv v stolici, hnačky, reflux, gastroenteritída atď.) záleží na ich zdravotnom stave a psychomotorickom vývoji. Rozhodnutie preto konzultujte s vaším pediatrom alebo odborným lekárom.

Individuálne postupujeme aj u detí s preukázanými potravinovými alergiami už počas prvých 4 mesiacov života. (Áno, aj u plne dojčených detí sa dá zistiť silná alergia tak, že dieťa alergicky reaguje aj na stopy alergénu, ktoré sa do materského mlieka dostali zo stravy matky.)

Cieľom prvých príkrmov nie je nahradiť či významne obmedziť dojčenie alebo dávky umelého mlieka. Učíme deti novým chutiam a sledujeme prípadné alergické reakcie. Veľkosť porcie nie je dôležitá, každá lyžička sa počíta.

Pripravme sa na to, že typické dojča bude príkrmy len ochutnávať a väčšinu energie bude ešte dlhé mesiace čerpať z mlieka. Nechajte na dieťati, aké množstvo jedla bude ochotné zjesť. Neporovnávajte ho s rovnako starým bábätkom od kamarátky. Medzi polročnými (ale aj ročnými) deťmi sú v tomto ohľade veľké rozdiely. Niektoré zvládnu zjesť celú misku príkrmu, napijú sa vody a sú spokojné. Iné prehltnú len pár súst a stále dávajú prednosť mlieku. Aj to je v poriadku, množstvo mlieka neobmedzujeme.

Ako prvý príkrm zaraďte tepelne upravenú zeleninu (cuketa, tekvica, brokolica, karfiol, kaleráb, červená repa, batát, špenát, mangold, kapusta, čínska kapusta, kel, kvaka, okrúhlice, mrkva…). Zelenina by mala byť bez šupky a dobre uvarená do mäkka. Pridajte k nej pár kvapiek kvalitného oleja, aby sa vstrebali aj vitamíny rozpustné v tukoch. Surovú zeleninu (uhorku, nastrúhaný kaleráb, mrkvu a pod.) dajte až o pár mesiacov neskôr, je totiž horšie stráviteľná.

Nezačínajte koreňovou zeleninou, tá je oproti cukete, tekvici alebo brokolici z hľadiska možnej alergickej reakcie rizikovejšia. Aj keď je v našich končinách zvykom dať ako prvý príkrm mrkvu, nechajte ju radšej až na neskôr, keď už budete mať zavedených viac druhov zeleniny. Neponáhľajte sa tiež s podávaním ľuľkovitých plodov (zemiakov, paradajok, papriky a baklažánu), tie v rámci zeleniny tiež patria medzi potenciálne alergény.

Pamätajte ale, že absolútne bezpečná potravina pre alergika neexistuje. Preto každú novú potravinu dávajte aspoň 3 dni za sebou, kým zaradíte ďalšie. Len tak jednoznačne spoznáte, ktorý alergén problémy spôsobil.

So zeleninou môžete začať kombinovať prílohové potraviny – pšeno, pohánku, ryžu, ovsené vločky, zemiaky, jačmenné krúpy, kukuricu a pšenicu (kuskus, bulgur). Stále pamätajte na to, že do príkrmu patrí aj trochu tuku.

Akonáhle ste zaviedli aspoň pár druhov zeleniny a príloh, môžete sa pustiť do varenia vývarov z chudého mäsa. Dobre tolerovaný býva králik, morka a obvykle aj bravčové mäso (napr. stehno). Pokiaľ viete, že má dieťa alergiu na bielkoviny kravského mlieka (ABKM), buďte opatrní pri zavádzaní hovädzieho mäsa. Menšia časť detí s ABKM má skríženú alergiu aj na hovädzie a teľacie mäso. Pri alergii na vajíčka je tiež o niečo vyššie riziko, že dieťa bude alergicky reagovať na kuracie mäso, prípadne aj na inú hydinu.

Vývar varte bez soli, bez korenia, stačí len 1 hodinu, aby v ňom nedošlo k nárastu histamínu. Dieťa môže ochutnať vývar len čistý, alebo s obľúbenou zeleninou, pšenom, ryžou, bezvaječnými rezancami a pod. Potom pridávajte aj nadrobno nakrájané alebo vo vývare rozmixované kúsky mäsa.

Kombináciou niekoľkých druhov varenej zeleniny, mäsa a obilnín už teraz vykúzlite pomerne pestrú paletu pokrmov. Tento typ príkrmov je vhodný nielen na obedy, ale aj na večeru.

Hoci sa predtým ovocné šťavy dávali dojčatám ako prvý príkrm, dnes sa to neodporúča. Nie že by to bolo pre bábätko nezdravé, ale ide o sladkú chuť.

Dieťa si na ňu môže veľmi rýchlo zvyknúť a je vyššie riziko, že neskôr ponúkanú zeleninu a mäso bude odmietať.

Ako prvé ovocie zvoľte jablká. Tie uvaríme bez šupky a bez jadrovníka v troche vody alebo na pare. Ďalšie druhy ovocia zvoľte podľa sezóny a dostupnosti – hrušky, slivky, čerešne, melón, banán, čučoriedky, maliny, jahody, marhule, broskyne, neskôr aj citrusové plody.

Ovocie sa dá veľmi dobre kombinovať s obilnými kašami (pšenová, ryžová, ovsená, pohánková, kukuričná). Ovocie kaše ľahko osladí bez pridania repného cukru a vytvorí chuťovo príjemné raňajky.

Doterajšie výskumy ukázali, že zavádzanie mliečnych výrobkov, pšenice a vajec až po prvom roku veku nijako neznižuje riziko prípadnej alergickej reakcie.

Naopak, alergológovia odporúčajú vyskúšanie týchto potravín zbytočne neodkladať. Čím skôr si deti zvyknú na pestré chute, tým lepšie. A nielen to. Pokiaľ sa na niektorú z potravín v príkrme prejaví u bábätka evidentná alergická reakcia, môže nám to pomôcť u dojčeného dieťaťa rozkľúčovať, prečo má dlhotrvajúce zdravotné problémy. Stretávalo sa s tým istým množstvom alergénu v materskom mlieku. Potom môže pomôcť, keď daný alergén vysadí zo svojho jedálnička aj dojčiaca matka.

Príklad z praxe

Naša Anetka mala od 2. mesiaca atopický ekzém. Pretože bola plne dojčená, vysadila som ako dojčiaca matka zo svojho jedálnička najrizikovejšie alergény – kravské mlieko a vajíčka. Ekzém sa zlepšil iba málo. V 5 mesiacoch dostala Anetka do úst malý kúsok rožku, ktorý neobsahoval mlieko ani vajcia. Začala plakať, pôsobila veľmi nervózne, behom pár minút jej zčervenala tvár a do večera sa výrazne zhoršil ekzém po celom tele. Táto skorá expozícia pšenice jej síce privodila nepríjemný zážitok, ale ukázala, že Anetka má silnú alergiu na pšenicu. Vďaka tomuto zisteniu som okamžite vysadila pšenicu aj zo svojej stravy. Behom pár dní sa dojčenej Anetke koža upokojila, ustúpilo svrbenie a ekzém potom postupne začal blednúť a miznúť. Skorá expozícia pomohla odhaliť alergiu, o ktorej sme netušili.

Pri zavádzaní vajec je bezpečné začať iba žĺtkom. Aj na neho môže byť alergia, ale nie je tak častá ako na bielok. Vajcia dobre uvaríme v škrupine, ošúpeme a vydlubneme z neho žĺtok. Kúsok vareného žĺtka potom rozdrobíme do zeleninového príkrmu alebo do vývaru. Každý deň zvyšujeme množstvo žĺtka v jedle. Po čase môžeme vyskúšať celé vajce. Najpraktickejšie je dať dieťaťu ochutnať kúsok vaječnej cestoviny. Až potom skúsime rozmiešať celé vajcia do zeleninovej polievky.

Pri zavádzaní kravského mlieka začneme mliečnymi výrobkami, ktoré obsahujú čo najmenej bielkovín. To preto, že alergickú reakciu spôsobujú práve bielkoviny (srvátka, kazeín atď.). Maslo je tvorené minimálne z 80 % tukom, bielkoviny tvoria len cca 1 %. Ako prvý preto môžeme skúsiť pridať k už zavedeným potravinám kúsoček masla. Pokiaľ maslo prejde bez alergickej reakcie, pripravíme dieťaťu pokrm s tzv. pečeným mliekom. Srvátkové bielkoviny sú totiž termolabilné a pri dostatočnom tepelnom spracovaní degradujú takým spôsobom, že už alergikovi nevadia. Dostatočné tepelné spracovanie prebieha pri aspoň 180 °C po dobu minimálne 20 minút. To docielime pridaním mlieka do cesta na muffiny či inej pochutiny. Dieťaťu dáme ochutnať na prvýkrát len ​​kúsok pečiva s mliekom, každý ďalší deň potom navyšujeme množstvo. Až potom skúsime plnotučný biely jogurt. Pokiaľ zistíme, že dieťa toleruje pečené mlieko, ale jogurt už nie, je pravdepodobné, že má alergiu iba na srvátkové bielkoviny. Deti, ktoré netolerujú ani pečené mlieko bývajú alergické aj na termostabilný kazeín.

Pri pšenici nehrá tepelné spracovanie rolu. Možností, ako zoznámiť dieťa s pšenicou je veľa – pšeničná krupica ako zavárka do polievky, kuskus do zeleninového príkrmu, bezvaječné rezance či iné cestoviny. Pokiaľ zavádzate pšenicu ešte pred vajíčkom, uistite sa, že používate cestoviny naozaj bezvaječné. Keď by ste totiž začali bežnými vaječnými rezancami a objavila by sa alergická reakcia, nebolo by z toho jasné, či je to reakcia na pšenicu, alebo na vajíčko.

Potenciálny alergén sú aj orechy. Malému dieťaťu nedávame orechy vcelku, hrozí riziko udusenia. Mleté orechy sa ale dajú bez problémov pridať do obilných kaší alebo pečiva. Každý druh orecha vyskúšajte zvlášť. Môže sa stať, že alergická reakcia sa objaví iba na niektorý druh orecha.

Arašidy je možné zaviesť do jedálnička prostredníctvom arašidového masla. Pamätajte, že pražené arašidy majú silnejší alergénny potenciál ako surové.

Alergická reakcia na potravinu sa môže prejaviť mnohými rôznymi spôsobmi. Dieťa môže mať len niektoré z uvedených príznakov:

  • zvracanie
  • silná hnačka
  • hlieny a krv v stolici
  • kolika, bolesť brucha, nadúvanie, zápcha
  • žihľavka
  • svrbenie
  • alergický zápal spojiviek
  • kontaktný zápal kože
  • zhoršenie už upokojeného atopického ekzému
  • opuchy viečok, pier, hrdla
  • nádcha, kašeľ
  • sipot, záchvat dýchavičnosti
  • nepokoj, bolesť hlavy, úzkosť, panika
  • anafylaktický šok

Za ako dlho po konzumácii alergénu dôjde k alergickej reakcii

U IgE – mediovanej alergie nastáva reakcia na potravinu za pár minút, najneskôr do 2 hodín. Tento typ alergie preto ľahko spoznáte a bez problémov si uvedomíte, po akom jedle reakcia nastala. Problémy s identifikáciou alergénu môžu nastať u non-IgE mediovanej alergie. Tam totiž nastane alergická reakcia neskôr ako o 2 hodiny. Môže to byť ten istý deň, nasledujúci deň, ale aj za 48 hodín. Preto je dôležité každú novú potravinu zaraďovať aspoň 3 dni za sebou. Len tak totiž dokážeme vypátrať, ktorý alergén môže za náhle zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa.

Keď sa potravinová alergia preukáže

Potravinových alergikov u nás v posledných rokoch pribúda. Keď zistíte, že medzi ne patrí aj vaše dieťa, neberte to ako katastrofu. Vždy je lepšie prísť na príčinu problémov, než o alergii nevedieť a mať doma nešťastné dieťa s vyrážkami, ekzémom alebo večne boľavým bruškom. Liek je pritom jednoduchý – vyradiť preukázaný alergén z jedálnička. V spolupráci s pediatrom alebo alergológom potom po nejakej dobe budete môcť daný alergén opatrne vyskúšať znova. U väčšiny detí totiž potravinové alergie s vekom odznievajú. A to je predsa veľmi dobrá správa!

Každodenné čistenie s oplachovaním

Normálna až suchá pleť

Komplex Skin Protect™

Atoderm Sprchový krém

(2 hodnotenia)

Každodenná hygiena poskytujúca výživu a ochranu, ktorá bráni vysušeniu pokožky.

Pre koho ?

Pre celú rodinu (okrem predčasne narodených dojčiat)

Príležitostná cielená starostlivosť o pokožku

Veľmi suchá až atopická pokožka Suchá až veľmi suchá pokožka

Technológia Skin relief

Atoderm SOS sprej

(2 hodnotenia)

Okamžitý protisvrbivý účinok

Pre koho ?

Pre celú rodinu (okrem predčasne narodených dojčiat)

Starostlivosť o pokožku cez deň

Veľmi suchá až atopická pokožka

Patent Skin Barrier Therapy™

Atoderm Intensive baume

(9 hodnotení)

Intenzívna protisvrbivá a obnovujúca starostlivosť. Vysoko upokojujúci a vyživujúci.

Pre koho ?

Pre celú rodinu (okrem predčasne narodených dojčiat)