Naopak, alergológovia odporúčajú vyskúšanie týchto potravín zbytočne neodkladať. Čím skôr si deti zvyknú na pestré chute, tým lepšie. A nielen to. Pokiaľ sa na niektorú z potravín v príkrme prejaví u bábätka evidentná alergická reakcia, môže nám to pomôcť u dojčeného dieťaťa rozkľúčovať, prečo má dlhotrvajúce zdravotné problémy. Stretávalo sa s tým istým množstvom alergénu v materskom mlieku. Potom môže pomôcť, keď daný alergén vysadí zo svojho jedálnička aj dojčiaca matka.
Príklad z praxe
Naša Anetka mala od 2. mesiaca atopický ekzém. Pretože bola plne dojčená, vysadila som ako dojčiaca matka zo svojho jedálnička najrizikovejšie alergény – kravské mlieko a vajíčka. Ekzém sa zlepšil iba málo. V 5 mesiacoch dostala Anetka do úst malý kúsok rožku, ktorý neobsahoval mlieko ani vajcia. Začala plakať, pôsobila veľmi nervózne, behom pár minút jej zčervenala tvár a do večera sa výrazne zhoršil ekzém po celom tele. Táto skorá expozícia pšenice jej síce privodila nepríjemný zážitok, ale ukázala, že Anetka má silnú alergiu na pšenicu. Vďaka tomuto zisteniu som okamžite vysadila pšenicu aj zo svojej stravy. Behom pár dní sa dojčenej Anetke koža upokojila, ustúpilo svrbenie a ekzém potom postupne začal blednúť a miznúť. Skorá expozícia pomohla odhaliť alergiu, o ktorej sme netušili.
Pri zavádzaní vajec je bezpečné začať iba žĺtkom. Aj na neho môže byť alergia, ale nie je tak častá ako na bielok. Vajcia dobre uvaríme v škrupine, ošúpeme a vydlubneme z neho žĺtok. Kúsok vareného žĺtka potom rozdrobíme do zeleninového príkrmu alebo do vývaru. Každý deň zvyšujeme množstvo žĺtka v jedle. Po čase môžeme vyskúšať celé vajce. Najpraktickejšie je dať dieťaťu ochutnať kúsok vaječnej cestoviny. Až potom skúsime rozmiešať celé vajcia do zeleninovej polievky.
Pri zavádzaní kravského mlieka začneme mliečnymi výrobkami, ktoré obsahujú čo najmenej bielkovín. To preto, že alergickú reakciu spôsobujú práve bielkoviny (srvátka, kazeín atď.). Maslo je tvorené minimálne z 80 % tukom, bielkoviny tvoria len cca 1 %. Ako prvý preto môžeme skúsiť pridať k už zavedeným potravinám kúsoček masla. Pokiaľ maslo prejde bez alergickej reakcie, pripravíme dieťaťu pokrm s tzv. pečeným mliekom. Srvátkové bielkoviny sú totiž termolabilné a pri dostatočnom tepelnom spracovaní degradujú takým spôsobom, že už alergikovi nevadia. Dostatočné tepelné spracovanie prebieha pri aspoň 180 °C po dobu minimálne 20 minút. To docielime pridaním mlieka do cesta na muffiny či inej pochutiny. Dieťaťu dáme ochutnať na prvýkrát len kúsok pečiva s mliekom, každý ďalší deň potom navyšujeme množstvo. Až potom skúsime plnotučný biely jogurt. Pokiaľ zistíme, že dieťa toleruje pečené mlieko, ale jogurt už nie, je pravdepodobné, že má alergiu iba na srvátkové bielkoviny. Deti, ktoré netolerujú ani pečené mlieko bývajú alergické aj na termostabilný kazeín.
Pri pšenici nehrá tepelné spracovanie rolu. Možností, ako zoznámiť dieťa s pšenicou je veľa – pšeničná krupica ako zavárka do polievky, kuskus do zeleninového príkrmu, bezvaječné rezance či iné cestoviny. Pokiaľ zavádzate pšenicu ešte pred vajíčkom, uistite sa, že používate cestoviny naozaj bezvaječné. Keď by ste totiž začali bežnými vaječnými rezancami a objavila by sa alergická reakcia, nebolo by z toho jasné, či je to reakcia na pšenicu, alebo na vajíčko.
Potenciálny alergén sú aj orechy. Malému dieťaťu nedávame orechy vcelku, hrozí riziko udusenia. Mleté orechy sa ale dajú bez problémov pridať do obilných kaší alebo pečiva. Každý druh orecha vyskúšajte zvlášť. Môže sa stať, že alergická reakcia sa objaví iba na niektorý druh orecha.
Arašidy je možné zaviesť do jedálnička prostredníctvom arašidového masla. Pamätajte, že pražené arašidy majú silnejší alergénny potenciál ako surové.