Slnečná ochrana

Ako si môžete užiť slnko a neohroziť pritom pokožku?

Slunce má rád každý... Zlepšuje náladu, probouzí a umožňuje organizmu syntetizovat vitamín D, který je nezbytný pro vstřebávání vápníku. Podporuje také vylučování melatoninu, který je považován za hormon mladosti a spánku.

Také sú jeho pozitíva. Obrátená strana mince je však tienistá. Vystavovanie sa slnečnému žiareniu má mnoho nežiaducich účinkov na pokožku a zdravie.

Zodpovedný prístup si v dnešnej dobe nutne vyžaduje účinnú ochranu pred slnečným žiarením, ktorú treba prispôsobiť v závislosti od intenzity žiarenia a typu pokožky.

Detská pokožka si potrebuje špecifickú ochranu, o ktorej sa viac dozviete na tomto odkaze. Rovnako je to aj v prípade poškodenej pokožky, ktorej lézie by sa mohli na slnku pigmentovať.

Ako funguje slnečné žiarenie?

Slnko vyžaruje nekonečný počet svetelných lúčov rôznych vlnových dĺžok, od najkratších po najdlhšie, podľa čoho rozlišujeme kozmické žiarenie, gama žiarenie, röntgenové žiarenie, ultrafialové žiarenie (UV) rozdelené do troch kategórií: UVC, UVB a UVA, viditeľné žiarenie, infračervené žiarenie (IR) a rádiové vlny.

Najnebezpečnejšiu časť slnečného žiarenia filtruje atmosféra. Dve tretiny tohto žiarenia sa dostanú na Zem. Kozmické žiarenie, gama žiarenie, röntgenové žiarenie a UVC žiarenie sú nezlučiteľné so životom na Zemi a nedosiahnu jej povrch. Žiarenie, ktoré sa dostane až k nám (UVB, UVA, viditeľné žiarenie a infračervené žiarenie), vplýva na organizmus. Infračervené žiarenie vyžaruje teplo a práve tento typ žiarenia vyvoláva pocity tepla na pokožke. UVB a UVA žiarenia sú na rozdiel od infračerveného žiarenia neviditeľné a chladné, ale majú výrazné biologické účinky.

Prečo sa pred slnkom treba chrániť?

Slnečné žiarenie má na kožu ničivé účinky, počnúc slnečným erytémom (spálenie), zrýchleným starnutím kože až po rakovinu kože. Slnko je prvou príčinou rakoviny kože, ktorá je najvážnejším následkom ožiarenia. Takisto však netreba podceňovať riziká spálenia, úpalu, fotosenzitívnych reakcií, zápalu oka a slnečných alergií.

85 % UVB žiarenia zastaví epiderma, len 15 % sa dostane k derme.

Množstvo UVB žiarenia závisí od ročného obdobia, nadmorskej výšky a hodiny dňa. Je to práve UVB žiarenie, ktoré spôsobuje opálenie a „spálenie”, ktoré predstavuje prirodzený poplašný signál kože upozorňujúci na nadbytok UVB. Hlavným dôsledkom UVB žiarenia z dlhodobého hľadiska je karcinogénny účinok.

UVA žiarenie preniká hlboko do kože, keďže jeho 50 % sa dostane k derme.

UVA žiarenie preniká hlboko do kože, keďže jeho 50 % sa dostane k derme. Vyskytuje sa počas celého roka, prechádza cez oblaky i okná. Je zodpovedné za starnutie kože (starnutie v dôsledku slnečného žiarenia) a vyvoláva tvorbu voľných radikálov, ktoré napádajú bunkové štruktúry a DNA. Má aj karcinogénny účinok, ale v menšej miere ako UVB žiarenie.

UV žiarenie závisí od povrchu zeme, ktorý ho rozptyľuje.

Rôzne oblasti odrážajú rôzne množstvá:

- Napríklad sneh odráža približne 80 % UV žiarenia, piesok 15 %, voda 25 %.

- V hĺbke 40 cm pod vodou je expozícia UV žiareniu ešte približne 40 % z expozície na povrchu.

UVA a UVB žiarenie sú zodpovedné za rôzne typy rakoviny kože, pretože oslabujú obranyschopnosť kože, spôsobujú výrazný oxidačný stres a poškodzujú DNA, čo môže spôsobiť výskyt rakovinových buniek.

Každá pokožka reaguje na slnečné žiarenie inak, pretože každý človek má svoju vlastnú fotosenzitivitu, ktorá je charakterizovaná jeho fototypom. Fototyp je kvalita odozvy organizmu na účinok slnečných lúčov. Existuje 6 fototypov určených na základe pleti, farby vlasov, prítomnosti alebo absencie efelíd (pieh), schopnosti organizmu stať sa obeťou spálenia alebo naopak, jeho schopnosti spustiť opálenie.

Fototyp I: biela pokožka, ktorá sa vždy spáli, nikdy sa neopáli, má veľa pieh.
Fototyp II : svetlá pokožka, ktorá sa vždy spáli, môže získať jemné opálenie, má veľa pieh.
Fototyp III : svetlá až tmavšia pokožka, často sa spáli, vždy sa opáli (stredne svetlé opálenie), môže mať pehy.
Fototyp IV : tmavšia pokožka, zriedkavo sa spáli, vždy sa opáli (tmavé opálenie), žiadne pehy.
Fototyp V : hnedá pokožka, nikdy sa nespáli, vždy sa opáli (veľmi tmavé opálenie), žiadne pehy.
Fototyp VI : čierna pokožka, nikdy sa nespáli, žiadne pehy.

Čím je váš fototyp svetlejší (fototyp III a najmä II), tým vyššiu ochranu pred slnečným žiarením (fotoprotektor) treba použiť.

Ako funguje opaľovanie?

Opálenie spúšťa predovšetkým UVB žiarenie pod vplyvom „prirodzeného” slnka. Ide o adaptačnú reakciu, obranu pokožky pred nepriaznivým pôsobením slnka. Treba si však uvedomiť, že opálená pokožka nepredstavuje nepreniknuteľný ochranný štít. Opálenie ju chráni pred spálením, ale nesmie podnecovať ďalšie neprimerane dlhé pobyty na slnku, pretože práve tie so sebou prinášajú nepriaznivé účinky z dlhodobého hľadiska (najmä rôzne typy rakoviny kože).

Pobyt na slnku aktivuje melanocyty, ktoré produkujú melanín na obranu pred nepriaznivými vplyvmi. Melanín smeruje k povrchu pokožky. Súbežne dochádza k zhrubnutiu kože (zväčší sa hrúbka zrohovatenej vrstvy), ktoré má spolu s pigmentáciou ochranný účinok. Zapamätajte si, že UVA žiarenie spôsobuje okamžitú pigmentáciu, ktorá trvá len niekoľko hodín. Nejde o opálenie, ale o oxidáciu, ktorá je viditeľná ihneď po pobyte na slnku. „Naozajstné” opálenie je spôsobené UVB žiarením. Objaví sa 2 až 3 dni po pobyte na slnku a maximum dosahuje po 3 týždňoch pobytu na slnku.

Prípravky na fotoprotekciu majú za úlohu filtrovať UVB a zároveň UVA žiarenie v správnej rovnováhe. Ich filtračná schopnosť je definovaná ochranným faktorom nazývaným SPF (Sun Protection Factor). SPF faktor treba zvoliť v závislosti od fototypu a intenzity slnečného žiarenia (more, hory, …).
. SPF 6 = slabá ochrana
. SPF 15 = stredná ochrana
. SPF 30 = vysoká ochrana
. SPF 50+ = veľmi vysoká ochrana

Treba si vybrať aj textúru prípravku, ktorá vám vyhovuje a ktorá uľahčí rovnomernú aplikáciu. Správny účinok dosiahnete opakovanou aplikáciou každé dve hodiny. Niektoré zloženia sú dokonca odolné voči vode alebo urýchľujú opálenie, aby sa znížil čas strávený na slnku.

Aký vplyv má slnko na starnutie?

Podľa odborníkov* je 80 % prípadov starnutia tváre spôsobených pobytom na slnku. Starnutie, ktoré súvisí s vystavovaním sa slnečnému žiareniu, sa nazýva fotostarnutie.

Prejavuje sa hlbokými vráskami, pigmentovými škvrnami a teleangiektáziou, viditeľným rozšírením malých krvných ciev pod pokožkou. Tento typ zrýchleného starnutia sa týka predovšetkým oblastí tela, ktoré sa často vystavujú slnku, ako je tvár, chrbát ruky, predlaktie, dekolt a podobne. UVB a UVA žiarenia vážne poškodzujú kožné bunky, ničia kolagén a elastín a môžu stáť za vznikom rakovinových nádorov.

Ide o dostatočné dôvody na to, aby ste sa pri vystavovaní slnku správali rozumne a pri každom pobyte na slnku sa chránili.

*Gilchrest BA et al., Účinky chronologického starnutia a fotostarnutia: prehľad, J Am Acad Dermatol, 1989; 21(3 bod 2): 610-3

Vyhýbajte sa pobytu na slnku v čase, keď je slnečné žiarenie najintenzívnejšie. Čím vyššie je slnko na oblohe, tým silnejšie je ultrafialové žiarenie. V západnej Európe v lete je to obdobie medzi 11 h a 16 h.
Používajte slnečné okuliare s vysokou ochranou pred UV žiarením, klobúk so širokým okrajom, voľné a pokiaľ možno aj dlhé oblečenie (tričká s dlhým rukávom a šortky alebo nohavice). Zapamätajte si, že oblečenie, najmä tmavej farby, je tá najúčinnejšia ochrana.
Neodporúča sa zostať na pláži celý deň.

Používajte slnečné okuliare s vysokou ochranou pred UV žiarením, klobúk so širokým okrajom, voľné a pokiaľ možno aj dlhé oblečenie (tričká s dlhým rukávom a šortky alebo nohavice). Zapamätajte si, že oblečenie, najmä tmavej farby, je tá najúčinnejšia ochrana.
Nikdy nevystavujte pokožku slnku po použití parfumu alebo bez konzultácie lekára alebo lekárnika v prípade, že užívate určité lieky.

Nespoliehajte sa na svoje dojmy. Vzhľadom na to, že pocity tepla vyvoláva infračervené a nie UV žiarenie, je celkom možné, že sa spálite bez toho, aby ste mali pocit, že sa slnku vystavujete ľahkovážne (napríklad na lodi alebo keď je v lete zamračené).
Dávajte prednosť tieňu pred slnkom, ale vedzte, že ani tieň nie je pre slnečné žiarenie neprekonateľnou prekážkou. Tieň v skutočnosti chráni pred priamym slnečným žiarením, ale nie pred slnečným žiarením, ktoré odráža zem (tráva odráža 3 % UV žiarenia, ktoré na ňu dopadnú, piesok 5 % až 25 %, sneh 30 až 80 % a voda 5 až 90 %), ani pred slnečným žiarením, ktoré šíria častice rozptýlené v atmosfére (na poludnie je 30 až 50 % UV žiarenia v dôsledku žiarenia šíreného molekulami atmosféry).
Dávajte si pozor na vietor a vodu, ktoré potláčajú varovné signály infračerveného žiarenia znížením pocitu tepla, UV žiarenie je aj napriek tomu prítomné.

Zamračené počasie nesmie byť dôvodom menšej ostražitosti vo vzťahu k slnku. Oblaky v skutočnosti prepúšťajú oveľa viac UV žiarenia ako infračerveného žiarenia a viditeľného svetla. Teplota a jas sa tak môžu znížiť bez toho, aby sa znížili riziká spojené s ultrafialovým žiarením.
Dávajte prednosť tieňu pred slnkom, ale vedzte, že ani tieň nie je pre slnečné žiarenie neprekonateľnou prekážkou. Tieň v skutočnosti chráni pred priamym slnečným žiarením, ale nie pred slnečným žiarením, ktoré odráža zem (tráva odráža 3 % UV žiarenia, ktoré na ňu dopadnú, piesok 5 % až 25 %, sneh 30 až 80 % a voda 5 až 90 %), ani pred slnečným žiarením, ktoré šíria častice rozptýlené v atmosfére (na poludnie je 30 až 50 % UV žiarenia v dôsledku žiarenia šíreného molekulami atmosféry).