ALERGO-IMUNOLÓGIA

Testy na alergiu: Ako prebieha alergologické vyšetrenie

Ako prebieha testovanie alergií krok za krokom a aké sú najčastejšie mýty o testoch na alergiu? Prečítajte si v našom článku.

K téme alergie u detí sa objavujú rôzne názory a odporúčania, ktoré sa môžu zakladať na chybných informáciách. Preto odporúčame podstúpiť alergologické vyšetrenie v momente, keď máte prvé podozrenie na alergiu.

Prvé prejavy alergie môže odhaliť praktický pediater, dermatológ, gastroenterológ, očný lekár, u detí prípadne aj rodičia. Príznaky môžu byť rôzne, napr. kožné (vyrážky, ekzém), súvisiace so sliznicou (príznaky alergickej nádchy alebo zápalu spojiviek), dýchacie (kašeľ, piskoty) alebo zažívacie (vracanie, hnačky, krv v stolici).

Niekedy môže byť prvým prejavom alergie anafylaktický šok, v tom prípade je alergologické vyšetrenie nutnosťou.

Testy na alergiu nasledujú až po podrobnej anamnéze – lekár sa spýta, za akých okolností reakcie vznikajú, čo ich zhoršuje, prípadne kedy, naopak, dochádza k zlepšeniu príznakov. Pri potravinovej alergii môže veľmi pomôcť zápis jedálnička, pri podozrení na peľovú alergiu aj zápis dní, kedy boli problémy najvýraznejšie. Po anamnéze sú následne navrhnuté ďalšie testy.

Najčastejšie používanými testami na alergiu sú takzvané kožné prick testy.

Pri kožných prick testoch sú na pokožku predlaktia aplikované kvapky roztoku so zvolenými alergénmi a každý z nich je plastovou ihlou vtlačený do vrchnej časti pokožky. Pokiaľ dieťa reaguje na alergén, vznikne v mieste vpichu svrbivý pupienok. Reakcia sa vyhodnotí po 15 – 20 minútach.

Vyšetrenie na alergológii súvisí s testovaním peľových alergénov (peľ, plesne, srsť zvierat, roztoče z domáceho prachu), prípadne aj alergénov pochádzajúcich od hmyzu. Existujú aj komerčne vyrábané testovacie alergény. Obvykle sa testuje 12 – 16 jednotlivých alergénov. Na testovanie potravinových alergénov nie sú u nás aktuálne takmer žiadne testovacie alergény. Testuje sa preto samotnými potravinami.

Tekuté potraviny, ako mlieko, kvapkáme priamo na predlaktie. Sypké alebo tvrdé potraviny je potrebné nastrúhať alebo rozdrobiť nadrobno a zmiešať s kvapkou vody. Pre kožné testy na alergiu je možné použiť v podstate akúkoľvek potravinu. Vpich do kože však nielenže bolí (aj keď len málo), ale hlavne malé deti horšie znášajú dlhšie držanie ruky a obmedzenia, ktoré im prináša vyšetrenie.

Základné alergény majú alergológovia stále k dispozícii. Ak je to potrebné, pacient si prinesie zostávajúce potraviny sám – stačí malá vzorka. Je dobré testovať alergény cielene – ako na základe anamnézy, tak aj podľa veku dieťaťa.

Medzi bežne sa vyskytujúce potravinové alergény u dojčiat patrí mlieko, pšeničná múka, relatívne častá je aj alergia na vajcia. Preto v ich prípade najčastejšie testujeme tieto potraviny. Starším deťom pridávame k testom orechy (kešu, lieskové, vlašské) + arašidy a sóju, prípadne ovocie a zeleninu, ďalšie druhy obilnín (sezam, mak).

Pri podozrení, že sa nejaká potravina prejaví ako alergén až dlho po konzumácii, je možné zvoliť náplasťové testy na alergie. Tie sa využívajú u pacientov s ekzémom alebo tráviacimi problémami, keď dochádza k zhoršeniu stavu často niekoľko hodín až dní po aplikovaní.

Do komôrok v náplasti sú aplikované jednotlivé potraviny a následne sa náplasť nalepí na vrchnú časť chrbta. Reakcia sa určuje pri odlepení náplasti po 48 hodinách.

Laboratórne vyšetrenie

Ďalším krokom alergologického vyšetrenia je odber krvi, ktorý je potrebný na stanovenie protilátok proti podozrivým alergénom. Dnes máme k dispozícii množstvo laboratórnych testov, ktoré vedia alergiu poriadne vyšetriť. Niektoré dokážu aj z malého množstva krvi zistiť protilátky proti stovkám rôznych alergénov.

Laboratórne vyšetrenie je spravidla nákladné, a preto vyšetrované alergény zvolíme na základe dôkladnej anamnézy. Nikdy však nie je možné vyšetrením zistiť úplne všetko. Pokiaľ vám budú laboratóriá ponúkať spoplatnené kožné testy na alergie (teda nehradené zdravotnou poisťovňou), je dôležité sa opýtať, aký typ protilátok bude výstupom.

Alergologické vyšetrenie by malo zahŕňať iba protilátky typu IgE.

Vyšetrenia protilátok IgG totiž nedávajú zmysel a nie sú odporúčané ani Českou spoločnosťou pre alergiu a klinickú imunológiu.

Laboratóriá často namietajú, a je to zároveň aj mýtus, že alergologické vyšetrenie je možné u detí robiť až po prvom a niekedy až po treťom roku života. Pravdou je, že kožné testy na alergiu sa môžu robiť kedykoľvek, pokojne aj po narodení. Bežnou praxou ale je, že testujeme deti okolo 4. – 6. mesiaca.

Príprava na alergologické vyšetrenie je pritom jednoduchá. Dieťa by počas určitej doby (niekoľko dní až týždeň) nemalo užívať lieky proti alergii, tzv. antihistaminiká. Vnútorná strana predlaktia, na ktorej prebieha testovanie, by nemala byť ošetrená masťami s obsahom kortikosteroidov.

Kedy môžeme testovať?

Testovať teda môžeme v zásade kedykoľvek, ale ideálne aspoň 3 týždne po poslednej alergickej reakcii. Obavy zo závažných vedľajších účinkov nie sú opodstatnené, pretože kožné testy patria medzi bezpečné metódy. Na zváženie je len ich použitie u detí, ktoré reagovali veľmi silno na potravinu.

Vo výnimočných prípadoch je potrebné testy odložiť, ale v zásade platí, že testovať môžeme kohokoľvek a kedykoľvek. Treba si však overiť, či zvolený alergológ robí testy a akú konkrétnu prípravu pred nimi požaduje.

Záverečné hodnotenie alergologického vyšetrenia by malo prísť až po dôkladnom zhodnotení anamnézy, kožných i laboratórnych testov. Nie je vhodné hodnotiť len jednotlivé časti. Dôležitý je kontext. Preto by samotný rezultát mal vysloviť až alergológ. Robiť závery z výsledkov laboratórnych testov nezaručuje správnu diagnózu.

MUDr. Simona Bělohlávková, alergo-imulogička.

Absolventka 1. Lekárskej fakulty UK v Prahe. Od roku 2004 sa začala venovať alergológii, najprv v rámci práce na detskom oddelení, potom v rámci ambulantnej praxe. Od roku 2005 doteraz je súčasťou tímu pracoviska Immuno-flow, s. r. o., a od roku 2018 aj tímu Ústavu imunológie a alergológie LF a FN Plzeň, kde v súčasnosti tiež dokončuje svoje postgraduálne štúdium. Alergológii sa venovala aj v Canadian Medical Care v Nemocnici Na Homolke. V rámci svojej alergologickej praxe sa špecializuje na alergické ochorenia detského veku a najmä potravinové alergie. Je autorkou aj spoluautorkou mnohých vedeckých prác na túto tému v českej i zahraničnej literatúre, spoluautorkou šiestich kníh. Bola hlavnou riešiteľkou európskeho grantu EuroPrevall na tému potravinovej alergie v ČR a hlavnou riešiteľkou registra DAFALL – prvá databáza pacientov s potravinovou alergiou v Českej republike. Aktívne sa zúčastňuje činnosti PAPRSK (Pracovná skupina pre potravinové alergie), ČSAKI (Česká spoločnosť alergológie a klinickej imunológie).

MUDr. Simona Bielohlávková, alergo-imunologička.

MUDr. Simona Bělohlávková, alergo-imulogička.