Diéta pri potravinovej alergii: Aký má význam pri liečbe a diagnostike

Potravinová alergia pozná v súčasnosti jedinú možnosť liečby - dôslednú eliminačnú diétu. Pacienti nesmú takúto potravinu konzumovať v žiadnej podobe.

Výnimkou sú potravinové alergie na ovocie a zeleninu, ktoré alergici znášajú a môžu ich konzumovať, ak prešli tepelnou úpravou.

Niektorí pacienti však môžu reagovať aj na minimálne množstvo alergénu. V takýchto prípadoch musia pozorne sledovať označenia na potravinách a nesmú konzumovať výrobky, u ktorých sa uvádza povedzme stopový obsah arašidov. Pokiaľ alergiu spúšťa až väčšie množstvo alergénu, je konzumácia takýchto výrobkov v poriadku.

Diéta pri alergii, ktorá vylučuje väčšie množstvo potravín, môže mať negatívny vplyv na výživu. Je jasné, že u týchto pacientov je zaistenie správnych zdrojov živín veľmi obtiažne. Môžu trpieť ako nedostatkom základných živín (bielkoviny, tuky, cukry), tak aj minerálov a vitamínov, predovšetkým vitamínu D. Je preukázané, že deti s mnohopočetnými alergiami majú nižšiu výšku i hmotnosť oproti zdravým deťom.

Pri starostlivosti o týchto pacientov je veľmi dôležitá rola nutričného terapeuta. Ten z jedálnička vypočíta, či je prísun živín dostatočný a doporučí aj vhodné náhradné zdroje podľa toho, ktoré potraviny boli alergológom povolené. Často je nutné podávať doplnky stravy.

Diéta pri alergii, ale aj iné diéty majú vplyv na psychiku pacientov a ich rodín. Deti napríklad nemôžu navštevovať klasickú škôlku, pretože tá im nie je schopná zabezpečiť potrebné stravovanie. Nemôžu navštevovať školské jedálne, alebo sa zúčastňovať školských či mimoškolských aktivít. Sú často v sociálnej izolácii a môžu sa stať terčom šikany.

Pokiaľ je pacient alergický aj na stopové množstvá potravín, je nutné sledovať každú potravinu a opakovane študovať informácie na obaloch a v príbalových letákoch.

Výsledkom býva úzkosť, niekedy až prehlbujúca sa fóbia z konzumácie potravín.

Z vyššie uvedených dôvodov by mala byť každá eliminačná diéta doporučovaná s veľkou rozvahou. Malo by byť jednoznačné, či daná potravina naozaj spôsobuje ťažkosti, alebo nie. Nezriedka sa stáva, že niektoré výsledky alergologických testov pokazia zvyšné hodnoty protilátok proti potravine, ale ich konzumácia nevyvoláva komplikácie. V takomto prípade je vhodnejšie s vývojom diéty počkať na jej ďalší priebeh.

Zložitá situácia diagnostiky nastáva u oneskorených reakcií, predovšetkým u detí s atopickým ekzémom, pri ktorých sa využívajú tzv. diagnostické eliminačné diéty. To znamená, že potravinu (prípadne potraviny) zo stravy vylúčime a sledujeme, či sa ekzém zlepší. Minimálna dĺžka diagnostickej diéty u ekzematikov trvá 2 až 4 týždne. Maximálne však 8 týždňov. Pokiaľ sa asi po tejto dobe ekzém nezlepší, nemá zmysel v diéte pokračovať.

U kojencov a malých detí s ekzémom sa v prípade diagnostickej diéty najprv vylučuje kravské mlieko, ktoré je v tomto období najčastejším alergénom. Ďalšími častými alergénmi sú slepačie vajcia, pšeničná múka a pomenej aj sója. U kojených detí doporučujeme matke bezmliečnu diétu, ktorá musí byť veľmi dôsledná. Deťom, ktoré kojené nie sú, doporučí lekár niektorý z preparátov náhradnej výživy, ktoré sú vyrobené špeciálne pre alergikov na mlieko. Je dôležité podotknúť, že medzi tieto mlieka nespadá formulka označená ako HA. Rovnako do diéty detí alergických na mlieko nepatrí kozie ani ovčie mlieko, pretože z hľadiska bielkovín sú kravskému mlieku veľmi podobné.

U najčastejších foriem ekzému pristupujeme niekedy až k tzv. elementárnej diéte. Pri nej je pacientovi na 6 až 8 týždňov doporučená strava s vylúčením v podstate všetkých alergénov - mlieka, vajec, lepku, orechov, semiačok s povolením maximálne jedného druhu ovocia a jedného druhu zeleniny. Pokiaľ sa stav zlepší, sú potraviny postupne zaraďované späť do jedálnička. Pokiaľ sa pokožka dieťaťa nezmení ani po elementárnej diéte, je akákoľvek ďalšia diéta zbytočná a škodlivá.