Očami mamy: Alergiu na pšenicu je často ťažké rozoznať

Malí alergici na pšenicu však majú na rozdiel od celiatikov solídnu šancu, že sa svojej alergie postupom času zbavia a pšeničné výrobky budú môcť jedného dňa bez problémov konzumovať.

Už ste asi počuli o chorobe zvanej celiakia. Je to dedičné autoimunitné ochorenie, ktoré sa najčastejšie prejavuje tráviacimi ťažkosťami (plynatosťou, bolesťami brucha, hnačkami, chudnutím, chudokrvnosťou) a časom aj chronickým zápalom tenkého čreva. Ide v podstate o intoleranciu lepku, teda o neschopnosť tela správne stráviť lepok. Liečba je jednoznačná – celoživotná bezlepková diéta.

Verejnosť však veľa nevie o detskej alergii na pšenicu. Alergik na pšenicu môže byť citlivý na lepok, ale pokojne aj na úplne inú zložku pšenice. Pri alergologických testoch na lepok môže byť výsledok negatívny aj napriek tomu, že pacient má po konzumácii pšenice evidentne alergické problémy.

Po konzumácii pšenice môže nastať rýchla alergická reakcia s niektorým z typických alergických príznakov (svrbenie už pár minút po konzumácii, opuch hrdla, dýchacie ťažkosti, žihľavka, prudká bolesť brucha, vracanie, hnačka, začervenanie atopického ekzému, v závažných prípadoch aj anafylaktický šok). Súvislosť s konzumáciou pšenice je potom hneď jasná.

Niektorí alergici však majú oneskorenú alergickú reakciu. Môže sa prejaviť napríklad len zvýšeným svrbením atopického ekzému aj po 24 hodinách od kontaktu s alergénom. Nie každému potom napadne, že pomalé zhoršovanie ekzému spôsobila konzumácia pšeničných potravín počas predchádzajúcich dní.

To bol prípad aj mojich synov, ktorí mali atopický ekzém už od 2 mesiacov. Kubíčkova aj Matýskova koža reagovala výrazným začervenaním po konzumácii kravského mlieka v mojej strave – poctivo som ich dojčila. Kravské mlieko som preto veľmi rýchlo vyradila z jedálnička. Odhaliť alergiu na pšenicu sa mi podarilo až po dlhých dvoch rokoch trápenia. Keď chlapci zjedli aj celý krajec chleba, žiadnu výraznú alergickú reakciu som u nich nespozorovala. Bolo mi však čudné, že sa im atopický ekzém a predovšetkým neznesiteľné svrbenie vekom nezlepšuje, skôr naopak.

Keď mali chlapci viac ako dva roky, skúsila som ich celý týždeň nechať úplne bez pšeničných výrobkov. Eliminačná diéta zabrala. Obrovské začervenané ložiská ekzému začali blednúť a zmenšovať sa. Po týždni chlapci dostali na raňajky chlieb a na obed cestoviny. Ekzém bol večer úplne rovnaký ako ráno. Až na ďalší deň boli viditeľné znovu svrbiace ložiská ekzému, ktoré červenali a opúchali.

Aj pri opakovaných pokusoch sa ekzém správal úplne rovnako. Po 20 hodinách od konzumácie pšenice začalo najskôr nenápadné svrbenie a postupne aj „oživenie“ ložísk ekzému. Chlapci na alergológii podstúpili krvné aj kožné testy, ale pšenica vyšla negatívne. Pani doktorka preto do správy napísala non IgE alergia na pšenicu.

Pri najmladšej Anežke sme, našťastie, nečakali tak dlho. Aj ona mala už od 2 mesiacov atopický ekzém a zdalo sa, že sa jej stav kože zhoršuje v súvislosti s tým, čo jem ja ako dojčiaca matka. V piatich mesiacoch života sa u Anežky naplno prejavila alergia na pšenicu.

Po konzultácii s alergologičkou dostala Anežka do ústočiek malý kúsok pšeničného pečiva bez mlieka a vajec. Zakrátko začala byť nepokojná, na tvári jej viditeľne sčervenal a opuchol atopický ekzém. Potravinový alergén bol odhalený. Neskôr to potvrdili aj alergologické krvné testy na špecifické IgE protilátky a takisto kožný test na predlaktí. Znamenalo to diétu bez pšenice nielen pre Anežku, ale aj pre mňa.

Potravinová alergia u dieťaťa však väčšinou nebýva celoživotná. Aj u nás to vyzerá nádejne. Dnes má Anežka 3 roky. Je stále dojčená, ale jej organizmus už zvláda malé množstvo pšenice. Ja už jem všetko bez toho, aby sa to negatívne prejavilo na dojčení dcéry.

Anežka, ale aj jej bratia môžu jesť sekanú s trochou strúhanky alebo napríklad ľahko zahustenú polievku. Na obyčajnom krajci chleba alebo rožku si zatiaľ nikto z nich nemôže pochutnať, ale vidím to pozitívne. Hlavné je, že sa množstvo pšenice, ktorú deti znesú, postupne zvyšuje.